60 rokov WHO
 |
 |
 |
| Napísal užívateľ who | |||||||||
| Nedeľa, 02 November 2008 08:45 | |||||||||
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je špecializovaná agentúra Organizácie spojených národov, ktorá má vedúce postavenie v oblasti verejného a globálneho zdravia. Oficiálne vznikla 7. apríla 1948, kedy do platnosti vstúpila Ústava Svetovej zdravotníckej organizácie tým, že ju ratifikovalo 26 zo 61 signatárskych štátov. Odvtedy oslavuje Svetová zdravotnícka organizácia a s ňou celý svet v tento deň Svetový deň zdravia. Keď bola pred 60 rokmi založená WHO, verejné zdravotníctvo čelilo skľučujúcej úlohe obnoviť základné zdravotnícke služby v krajinách zničených vojnou. Niektoré z prvých aktivít boli urgentnou odpoveďou na túto skľučujúcu situáciu: poskytovanie liekov a vakcín, kontrola či zabránenie vzniku epidémií a poskytovanie pomoci utečencom. Už v tomto období si však zakladatelia WHO boli vedomí širšieho poslania tejto novovzniknutej organizácie, a to poskytovať mechanizmus, pomocou ktorého by všetky krajiny sveta mohli spolupracovať v ich úsilí o zlepšenie zdravia. WHO položila základ takejto spolupráce a poukázalo na jej mnohonásobný benefit. Spolupráca priniesla napríklad jednotné štandardy pre liečivá, systém generických názvov pre farmaceutické produkty, medzinárodne porovnateľné štatistické údaje aj výsledky výskumov, univerzálny systém klasifikácie príčin chorôb, poranení a úmrtí a v neposlednom rade dohodu expertov o najlepších praktikách pri zvládaní množstva zdravotných problémov. Záväzok ku princípom rovnosti a sociálnej spravodlivosti bol samozrejmosťou od začiatku. Prostredníctvom spolupráce pre lepšie zdravie WHO plánovala budovať spoločné porozumenie a dobrú vôľu. Ako bolo zaznamenané na úplnom začiatku, „Politické, sociálne a ekonomické rozdiely nemajú žiaden význam, keď je v stávke ľudské zdravie“. To bolo tiež základom pre hlavný cieľ: rozšíriť výhody dobrej zdravotníckej starostlivosti pre chudobných a pre marginalizované populácie. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa bola vyjadrená v roku 1978 Deklaráciou Alma-Ata, ktorou sa začalo hnutie „Zdravie pre všetkých“. Úsilie 60 ročnej medzinárodnej spolupráce prinieslo svoje ovocie. Od neodškriepiteľného úspechu v podobe eradikácie kiahní až po zdravia sa týkajúce Miléniové rozvojové ciele. V súčasnosti má WHO 193 členských krajín, dve pridružené krajiny (Puerto Rico a Tokelau) a štatút pozorovateľa bol udelený Vatikánu. Ústredie WHO je v Ženeve a od 4. januára 2007 je generálnou riaditeľkou MUDr. Margaret Chan. WHO pracuje decentralizovaným spôsobom. Je rozdelená do šiestich regiónov s príslušným regionálnym úradom:
Všetkých šesť regiónov charakterizuje značná autonómia. Každý regionálny úrad je pod vedením regionálneho riaditeľa, ktorý je volený regionálnym výborom daného regiónu na päť rokov. Vykonávať túto funkciu môže najviac dve funkčné obdobia. Regionálny výbor každého regiónu pozostáva z ministrov zdravotníctva štátov patriacich danému regiónu. Jeho hlavnou úlohou je stanovovanie priorít pre regionálnu politiku a implementácia programov a stratégií prijatých Svetovým zdravotníckym zhromaždením Vo väčšine členských krajín existujú Kancelárie WHO, spolu ich je 145. Ich úlohou je zabezpečovať spoluprácu so WHO na národnej úrovni. Táto spočíva najmä v realizácii konkrétnych programov spolupráce, sprostredkovaní informácií a odbornej pomoci, výmene odborníkov, ale aj v finančnej a materiálno-technickej pomoci zo strany WHO. Delegácie zo všetkých 193 členských štátov sa každoročne v máji stretávajú na zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve. Svetové zdravotnícke zhromaždenie je najvyšší rozhodovací orgán WHO a medzi jeho hlavné úlohy patrí schvaľovanie dvojročného rozpočtu, rozhodovanie o hlavných strategických otázkach, ako aj menovanie generálneho riaditeľa (na päť rokov), či voľba 36 členov Výkonnej rady (na tri roky). Výkonná rada zasadá 2 razy do roka. Hlavné zasadnutie sa pravidelne koná v januári a schvaľuje sa ňom agenda platná pre nasledujúce Svetové zdravotnícke zhromaždenie. V rámci vedeckých aktivít spolupracuje WHO s viac ako 900 vedeckými inštitútmi tzv. spolupracujúcimi centrami (Collaborating centres) Sú akreditované zvyčajne na päť rokov s možnosťou predĺženia, ak spĺňajú kritériá stanovené WHO. Majú rôzne funkcie, ako napríklad zber a diseminácia informácií, štandardizácia terminológie a nomenklatúry, technológií, diagnostiky, rozvoj a aplikácia vhodných technológií, účasť na spoločných výskumných projektoch pod záštitou WHO, organizovanie tréningových kurzov. Ma Slovensku sú v súčasnosti akreditované tri takého strediská. Počas 60rokov fungovania WHO si vedenie tejto organizácie odovzdalo osem generálnych riaditeľov:
Každý z nich prispel k budovaniu svetového verejného zdravotníctva. Chrisholm sa stal známym svojím výrokom: „Celý svet je chorý a choroby, ktorými trpí, sú zvrátenosť ľudstva a neschopnosť žiť v mieri so sebou samým. Mikróby už viac nie sú nepriateľom, veda je dostatočne pokročilá, aby sa s nimi dokázala obdivuhodne vyrovnať nebyť takých prekážok ako povera, ignorácia, náboženská intolerancia, utrpenie a chudoba“. Marcolino G. Candau bol prvý v histórii, ktorému bol udelený titul „lekár pre celý svet“. Počas funkčného obdobia Halfdana T. Mahlera bola prijatá Globálna stratégia pre Zdravie pre všetkých do roku 2000. Gro Harlem Brundtlandovú preslávil už jej prvý oficiálny príhovor, keď povedala: „Čo je naším kľúčovým poslaním? Úlohu WHO vidím v morálnom hlase a technickom vedení zlepšovania zdravia ľudí na celom svete. Pripravenom a schopnom poradiť v zásadných veciach, schopných rozbehnúť rozvoj ľudstva a zmierňovanie utrpenia. Náš hlavný cieľ vidím v boji proti chorobe podporou zdravotníckych systémov vo všetkých krajinách“. Počas funkčného obdobia LEE Jong-wook boli prijaté medzinárodné zdravotnícke predpisy. Margaret Chan už ako ministerka zdravotníctva v Hongkongu efektívne zvládala riešenie situácie pri prepuknutí prvých prípadov vtáčej chrípky (1997) a SARS (2003). Medzi hlavné ciele, ktoré si ako generálna riaditeľka WHO položila patrí zlepšenie zdravia obyvateľstva Afriky a zdravia žien ako aj zamerať pozornosť WHO na ľudí v najväčšej núdzi. Agenda, ktorú sa zaviazala plniť počas svojho funkčného obdobia, má 6 hlavných bodov:
História WHO 14. storočie: Prvé pokusy o opatrenia na medzinárodnej úrovni v oblasti zdravotníctva formou karanténnych opatrení s cieľom zabrániť šíreniu moru. Tieto opatrenia boli uplatňované hlavne v prístavoch pozdĺž Jadranského mora. 40-dňové obdobie izolácie sa nazývalo „quarantenarium“ a práve z neho vzniklo slovo „karanténa“. 23. 7. 1851: Prvý oficiálny krok k medzinárodnej spolupráci v zdravotníctve formou prvej medzinárodnej zdravotníckej konferencie v Paríži. Opatrenia prijaté na konferencii mali zabrániť preniknutiu moru z krajín východného Stredomoria a žltej zimnice do Európy. 1859: Druhá medzinárodná konferencia v Paríži. 1863 – 1864: Stretnutie Spoločnosti červeného kríža v Ženeve. Výsledkom bolo založenie Ligy spoločností červeného kríža v r. 1919. 1866: Tretia medzinárodná konferencia v Konstantinopolise. 1874: Štvrtá medzinárodná konferencia vo Viedni. ++++Prijatá medzinárodná hygienická konvencia na boj proti cholere. 1892: Prijatá prvá medzinárodná hygienická konvencia navrhujúca také zdravotnícke opatrenia ako napr. karanténa. 1897: Prijatá medzinárodná hygienická konvencia týkajúca sa preventívnych opatrení proti šíreniu moru. 1992: Vo Washington, DC je založený Medzinárodný zdravotnícky úrad, neskôr premenovaný na Pan americký zdravotnícky úrad. Bol predchodcom súčasnej Pan americkej zdravotníckej organizácie, ktorá tiež vykonáva funkciu Regionálneho úradu pre Ameriku. 1903: jedenásta medzinárodná konferencia v Paríži. Bola schválená konsolidácia štyroch existujúcich medzinárodných hygienických konvencií, vrátane konvencie o cholere a more. 9. 12. 1907: Delegáti deviatich európskych krajín, Brazílie, Egypta a USA sa na zasadnutí v Ríme rozhodli o vzniku stáleho Medzinárodného zdravotníckeho úradu (OIHP – Office International d´Hygiene Publique) so sídlom v Paríži. 1913: založená Rockefellerova nadácia. 1915: Medzinárodná zdravotnícka komisia Rockefellerovej nadácie prijíma rezolúciu o eradikácii žltej zimnice v Amerike. 1919: založenie Ligy spoločností červeného kríža. 1920: V Ženeve vznikla zdravotnícka sekcia Spoločnosti národov. 1923: Medzinárodný zdravotnícky úrad Ameriky je premenovaný na Pan americký zdravotnícky úrad. 1926: Je prepracovaná medzinárodná zdravotnícka konvencia. V novej verzii sú zahrnuté opatrenia proti osýpkam a týfusu. 1938: Posledná, štrnásta, zdravotnícka konferencia v Paríži. 1940: Je založený špeciálny úrad pre Európu ako predchodca Úradu pre Európsky región. 1943: Je založená dočasná správa OSN pre pomoc a obnovu (UNRRA – United Nations Relief and Rehabilitation Administration). Zabezpečovala materiálnu a technickú pomoc štátom postihnutým vojnou v Európe a na Ďalekom Východe. 1945: V januári prevzala UNRRA zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodných zdravotníckych konvencií a zdravotnícka činnosť patrila k základným a primárnym povinnostiam, hlavne v boji s epidémiami. 1945: Konferencia OSN o Medzinárodnej organizácii v San Franciscu jednohlasne schvaľuje návrh Brazílie a Číny na vytvorenie novej samostatnej medzinárodnej zdravotníckej organizácie. 1946: Medzinárodná zdravotnícka konferencia v New Yorku schvaľuje Ústavu WHO. 1945: Na konferencii spoločností národov v San Franciscu bolo jednoznačne schválené založenie novej, autonómnej medzinárodnej zdravotníckej organizácie. 1946: V júli tohto roku bola na medzinárodnej zdravotníckej konferencii v New Yorku schválená ústava WHO. 1947: Je založená epidemiologická informačná služba – služba telexovej automatickej odpovede. Táto služba sleduje informácie o ochoreniach, ktoré sú predmetom Medzinárodných hygienických pravidiel (neskôr premenovaných na Medzinárodné zdravotné pravidlá) a o iných prenosných ochoreniach medzinárodného významu. 1948: 7. apríla nadobúda účinnosť Ústava WHO. V tento deň 26.štát zo 61 štátov, ktoré podpísali Ústavu, oznámil jej ratifikáciu. Tento deň bol vyhlásený za Svetový deň zdravia. Prvým generálnym riaditeľom sa stal MUDr. Brock Chrisholm. 1948: WHO prevzala zodpovednosť nad Medzinárodnou klasifikáciou chorôb (ICD – International Classification of Disease). 1948: Publikuje sa Medzinárodná klasifikácia chorôb – celosvetový štandard pre hlásenie a kategorizáciu chorôb, zdravia sa týkajúcich stavov a vonkajších príčin chorôb alebo poranenia. 1948 – 1952: WHO zakladá sieť laboratórnych pracovísk. Najznámejšie v tom čase boli laboratóriá pre chrípku, pre výskum poliomyelitídy a pre biologickú štandardizáciu. 1950: Prebieha masová imunizácia detí BCG vakcínou proti TBC 1951: WHO prijala Medzinárodné hygienické predpisy. V nasledujúcom období boli viackrát boli aktualizované a v r. 1969 boli premenované na Medzinárodné zdravotnícke predpisy. 1952 – 1964: Je implementovaný Program boja proti frambézii. Do r. 1965 bolo v rámci programu vyšetrených 300 miliónov ľudí v 49 krajinách a prevalencia ochorenia poklesla globálne o viac ako 95%. 1953: Generálnym riaditeľom WHO sa stáva MUDr. Marcolino Gomes Candau. 1955: Začal sa program na eradikáciu malárie. Cieľ programu bol zmenený v r. 1969. Väčšina eradikačných programov bola následne zmenená na kontrolné programy. 1958: Svetové zdravotnícke zhromaždenie iniciovalo program na eradikáciu kiahní. 1958: WHO prvýkrát publikuje Medzinárodné normy pre kvalitu pitnej vody. 1959: Vzniká Medzinárodná generická nomenklatúra liečiv ( INNs – International Nonproprietary Names for pharmaceutical substances). 1960 – 1969: Hoci cholera a malária stále zostávajú vážnym problémom, výrazne sa znížil výskyt malárie, frambézie, poliomyelitídy, žltej horúčky, TBC a týfusu. 1962: Je založený spoločný FAO/WHO výbor pre potravinový kódex. 1963: Je vydaná druhá edícia Medzinárodných noriem pre kvalitu pitnej vody. 1963: Orálna polio vakcína získala licenciu. Táto polio vakcína mala zastaviť šírenie polio-vírusu z človeka na človeka. 1965: Je vydaná prvá správa o diabetes mellitus. Do roku 2000 bude žiť na svete s touto chorobou 171 miliónov ľudí a do roku 2030 toto číslo stúpne najmenej na 366 miliónov. 1966: Inaugurácia riaditeľstva WHO. 1969: Sú schválené Medzinárodné zdravotnícke predpisy, ktoré obsahovali opatrenia v boji proti cholere, moru, pravým kiahňam a žltej horúčke. 1970 – 1979: Do pozornosti sa dostáva problematika ľudských práv, rodová nerovnosť, či práva žien v spoločnosti. 1971: Je vydaná tretia edícia Medzinárodných noriem pre kvalitu pitnej vody. 1972: Vynálezca polio vakcíny, MUDr. Albert Sabin, daroval práva na jej používanie WHO, aby zabezpečil jej univerzálne využívanie. 1973: Je zvolený tretí generálny riaditeľ MUDr Halfdan Mahler. 1974: WHO zakladá Rozšírený program imunizácie, aby chránilo deti pred detskou obrnou, osýpkami, záškrtom, čiernym kašľom, tetanom a tuberkulózou. V súčasnosti zachraňuje imunizácia ročne viac ako 2,5 milióna detí. 1974: Začiatok programu na kontrolu onchocerkózy v spolupráci so Svetovou bankou, Rozvojovým programom spojených národov a Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo. 1975: Založenie Špeciálneho programu na výskum a tréning v oblasti tropických chorôb. Jeho cieľom bolo podporiť koordináciu a ovplyvniť globálne úsilie bojovať so zanedbávanými chorobami postihujúcimi najme chudobné a okrajové populácie. 1976: V západnej rovníkovej provincii Sudánu a Zairu (v súčasnosti Demokratická republika Kongo) sa prvýkrát identifikoval vírus Ebola. 1977: Publikácia prvého zoznamu esenciálnych liekov. V súčasnosti tento zoznam obsahuje približne 340 liekov na liečbu napríklad malárie, HIV/AIDS, tuberkulózy, reprodukčného zdravia, ako aj chronických chorôb – rakoviny, diabetu. 1977: 30. svetové zdravotnícke zhromaždenie si stanovuje cieľ, podľa ktorého sa má dokonca storočia dosiahnuť úroveň zdravia, ktorá umožní všetkým ľuďom viesť sociálne aj ekonomicky produktívny život: Zdravie pre všetkých do roku 2000. 1978: Spoločná WHO/UNICEF medzinárodná konferencia o primárnej zdravotnej starostlivosti v Alma Ate schvaľuje Deklaráciu, ktorá sa stáva základným predpokladom dosiahnutia cieľa Zdravia pre všetkých do roku 2000. 1979: Globálna komisia potvrdzuje, že sa na celom svete eradikovali pravé kiahne. Posledný prípad sa vyskytol v roku 1977. 1981: Valné zhromaždenie OSN schvaľuje Globálnu stratégiu Zdravia pre všetkých do roku 2000 a vyzýva príslušné medzinárodné organizácie, aby spolupracovali so WHO. 1984: Medzinárodné normy pre kvalitu pitnej vody sú premenované na „WHO smernice pre kvalitu pitnej vody“ a vychádzajú ako nová publikácia. 1986: Vytvorenie Globálneho programu o AIDS s cieľom rozvíjať a koordinovať globálnu stratégiu boja proti tejto chorobe. 1987: Valné zhromaždenie OSN, znepokojené šírením AIDS, vytvára Globálny AIDS program pod hlavičkou WHO. 1988: generálnym riaditeľom sa stáva MUDr. Hiroshi Nakajima. 1988: Založenie Globálnej iniciatívy na eradikáciu poliomyelitídy v spolupráci s Rotary International, americkým Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb a UNICEF. 1988: Pri oslave 40. výročia WHO vyhlasuje, že do roku 2000 eradikuje detskú obrnu. 1988: Svetové zdravotnícke zhromaždenie podporilo rezolúciu proti diskriminácii ľudí žijúcich s AIDS. 1991: Svetové zdravotnícke zhromaždenie prijalo rezolúciu na elimináciu lepry. 1992: V Brazílskom Rio de Janeiro sa koná Summit zeme. Výsledkom summitu je potreba zlepšiť medzinárodnú spoluprácu v oblasti životného prostredia. Táto potreba je zapracovaná aj do prípravy Agendy Zdravie pre všetkých v 21. storočí. 1995: Založenie Medzinárodnej komisie na certifikáciu eradikácie drakunkulózy 1996: Vzniká globálny systém epidemickej bdelosti a odpovede. Je založená Globálna sieť výstrahy prepuknutia a odpovede (GOARN – Global Outbreak Alert and Response Network) 1996: Vytvorenie UNAIDS so 6 zakladajúcimi partnerskými organizáciami. 1997: WHO vydáva publikáciu „Zdravie a prostredie v stálom rozvoji: 5 rokov po Summite zeme“, v ktorej hodnotí aktivity v danej oblasti a pripravuje publikáciu Bezpečnosť potravín a globalizácia obchodu v potravinárstve, v ktorej venuje pozornosť na dopad dohody WTO na hygienické opatrenia v potravinárstve. 1998: Generálnou riaditeľkou sa stáva MUDr. Gro Harlem Brundtland. 1998: 50. výročie podpisu Ústavy WHO. 1999: Vzniká Globálna aliancia na elimináciu malomocenstva. 2000: 189 členských štátov Spojených národov jednohlasne prijali Miléniovú deklaráciu, ktorá vyústila do Miléniových rozvojových cieľov. Tri z ôsmich cieľov sa priamo týkajú zdravia. 2000: Založenie partnerstva Stop TBC hosťovaného WHO. V súčasnosti zahŕňa viac ako 500 partnerov. Prostredníctvom zvyšovania prístupu k DOTS liečbe a riešenia problémov, akými sú napríklad TBC/HIV a TBC rezistentná na antituberkulotiká, pracujú na redukcii záťaže spôsobenej touto chorobou. 2000: Založenie Komisie pre makroekonomiku a zdravie, ktorej cieľom bolo hodnotiť dopad zdravia na prostredie. 2001: Založenie Iniciatívy proti osýpkam v spolupráci s americkým červeným krížom, UNICEF a americkým Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb. V októbri 2007 bol zaznamenaný pokles smrti kvôli osýpkam o 68 %. 2003: Je rozpoznaný a kontrolovaný závažný akútny respiračný syndróm (SARS). WHO koordinovala medzinárodné vyšetrovanie Sieťou výstrahy globálneho prepuknutia a reakcie a úzko spolupracovalo s ministerstvami zdravotníctva postihnutých krajín. 2003: WHO prijala Rámcový dohovor na kontrolu tabaku, jednu z najviac podporovaných zmlúv v histórii Spojených národov. 2003: Šiestym generálnym riaditeľom sa stáva MUDr. LEE Jong-wook z Kórejskej republiky. 2003: Začiatok Iniciatívy 3x5 spolu s UNAIDS. Jej cieľom bolo poskytnúť antiretrovirotickú terapiu trom miliónom ľudí do konca r. 2005. 2003: Vytvorenie komisie pre práva duševného vlastníctva, inováciu a verejné zdravie. 2004: 12. január – založená je Aliancia na prevenciu násilia. 8. Marec – témou medzinárodného dňa žien boli problémy, ktorým čelia ženy postihnuté epidémiou HIV/AIDS, napr. rodová nerovnosť. 7. Apríl - Svetový deň zdravia bol venovaný bezpečnosti na cestách. 5. Máj – WHO a Medzinárodná diabetologická federácia založili spoločný program „Opatrenia proti diatetu v súčasnosti“. 14. Jún – WHO, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodná federácia organizácií darcovstva krvi a Medzinárodná transfuziologická spoločnosť organizujú prvý Svetový deň darcov krvi. August – prevalencia malomocenstva v Africkom regióne klesla za posledných 10 rokov až o 70%. September – WHO vydáva tretiu edíciu Smerníc pre kvalitu pitnej vody, v ktorých sa dôraz kladie na preventívne opatrenia a kontrolu kvality pitnej vody od zdroja ku vodovodnému kohútiku. Október – v Afrike sa začala dovtedy najväčšia kampaň zameraná na imunizáciu proti poliomyelitíde. Predpokladalo sa zaočkovanie 80 miliónov detí v 23 afrických krajinách. 29. November – 40 krajín ratifikovalo Rámcový dohovor na kontrolu tabaku. Do platnosti vstúpil o 90 dní neskôr, vo februári 2005. 2004: Prijatie Globálnej stratégie o výžive, fyzickej aktivite a zdraví. 2005: 27. február – do platnosti vstúpil Rámcový dohovor na kontrolu tabaku. Marec – etiópska modelka Liya Kebede bola menovaná do funkcie veľvyslankyne dobrej vôle pre materstvo, novorodencov a zdravie detí. 16. Máj – na Svetovom zdravotníckom zhromaždení sú schválené prepracované Medzinárodné zdravotnícke pravidlá. Ich účinnosť nadobudla platnosť 15. júna 2007. Počas zhromaždenia je tiež menovaný ďalší veľvyslanec dobrej vôle, Viedenský filharmonický orchester. November – WHO prijala pravidlo nezamestnávať fajčiarov. 2005: Založenie Komisie o sociálnych determinantoch zdravia na podporu krajín a zdravotníckych partnerov predchádzať chorobám spôsobeným sociálnymi faktormi. 2005: Založenie Partnerstva pre zdravie matiek, novorodencov a detí 2006: Vtáčia chrípka sa rozšírila do ďalších krajín ako Azerbajdžan, Džibuti, Egypt, Irak, Nigéria či Turecko. WHO zvolala medzinárodné stretnutie s cieľom dohodnúť sa na účinných medzinárodných opatreniach a niektoré časti IHR, týkajúce sa danej problematiky boli implementované už pred júnom 2007. Významne narastá úmrtnosť ľudí s HIV alebo AIDS na TBC v dôsledku rozširovaniu sa multirezistentných kmeňov. Významné pokroky sú v eradikácii poliomyelitídy, ktorá už nie je endemická v Egypte a Niger. Už existujú len štyri krajiny, kde sa poliomyelitída vyskytuje: Afganistan, India, Nigéria a Pakistan. 22. Máj – zomrel generálny riaditeľ MUDr. Lee Jong-wook. Dočasne jeho funkciu zastupoval MUDr. Anders Nordstrom. 9. November - bola do funkcie generálnej riaditeľky zvolená MUDr. Margaret Chan, nastúpila 4. 1. 2007. 2007: Nové Medzinárodné zdravotné pravidlá (2005) vstupujú do platnosti. 2008: WHO obhajuje ochranu zdravia pred klimatickými zmenami, rastúcim ohrozením verejného zdravia. Ťažkosti, ktorým čelilo verejné zdravotníctvo sa zmenili v mnohých smeroch. V súčasnom vzájomne závislom a prepojenom svete sú zdravotné problémy stále viac tvarované tými istými mohutnými silami, ktoré tvoria všeobecné ohrozenie. Zmeny v zmysle ľudského osídlenia planéty podnietili objavenie sa nových ochorení a akcelerovali ich medzinárodné šírenie. Zmeny životného štýlu stimulovali alarmujúci globálny vzostup chronických ochorení, či klimatické zmeny s vážnymi dôsledkami na zdravie. Choroby s vysokou mortalitou ako HIV/AIDS, tuberkulóza a malária ešte stále nie sú celkom pod kontrolou. Pokroky v medicíne sú obrovské, ale stále k nim mnoho ľudí nemá prístup, rozdiely v zdravotnom stave sú ešte stále veľké medzi jednotlivými rozvojovými krajinami. Jedným slovom, existuje ešte veľa oblastí na úrovni medzinárodnej spolupráce, ktoré je potrebné zlepšovať. Ako zrelá inštitúcia vstúpila WHO do siedmej dekády vedomá výziev, ktorým bude musieť čeliť, ale vzpružená optimizmom, ktorý WHO charakterizoval od samého začiatku. |
|||||||||
| Naposledý zmenené |