Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vznikla v roku 1948 ako špecializovaná agentúra OSN s hlavným zameraním na ochranu a rozvoj verejného zdravia a riešenie medzinárodných zdravotných problémov. Regionálny úrad WHO pre Európu (WHO/EURO) je jedným zo šiestich regionálnych úradov WHO vo svete, pričom každý z nich plní v súlade s cieľmi a poslaním organizácie program orientovaný na zdravotné podmienky krajín, ktoré zastupuje. V roku 1950 mal WHO/EURO 21 členských štátov, dnes ich je 53.
Pri príležitosti 60. výročia činnosti vydal WHO/EURO reprezentačnú publikáciu s názvom Šesťdesiat rokov WHO v Európe (Sixty years of WHO in Europe). Oboznamuje v nej verejnosť s fungovaním úradu od začiatku s dôrazom na ostatných dvadsať rokov, kedy došlo v Európe k významným politickým zmenám a výraznému posunu v nazeraní na zdravie.Plné znenie publikácie je na: http://www.euro.who.int/Document/E93312.pdf
Európska správa o zdraví 2009: Zdravie a zdravotnícke systémy
Napísal užívateľ who
Streda, 20 Január 2010 10:58
Nová publikácia Regionálneho úradu WHO pre Európu:
Európska správa o zdraví 2009: Zdravie a zdravotnícke systémy
Investovanie do zdravia a zdravotníckych systémov je dôležité najmä v čase kríz, ako sú ekonomické krízy alebo rozsiahle epidémie, respektíve pandémia. Z hľadiska ochrany zdravia a zabezpečenia potrebnej zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné disponovať informáciami, ktoré sú aktuálne, presné, porovnateľné a zrozumiteľné.
Nová publikácia Regionálneho úradu WHO pre Európu pod názvom Európska správa o zdraví 2009: Zdravie a zdravotnícke systémy (The European Health Report 2009. Health and health systems) opisuje a analyzuje reformy, ktoré uskutočnili krajiny, aby posilnili štyri kľúčové funkcie zdravotníckych systémov: poskytovanie služieb, generovanie zdrojov, financovanie a riadenie/dohľad. Publikácia ponúka prehľad zdravotných indikátorov, ktoré v ostatných rokoch ovplyvňovali vývoj zdravotníckych reforiem v Európe, prináša odpovede na otázky, ktoré faktory verejného zdravotníctva sú rozhodujúce pre zlepšovanie zdravia, poukazuje na nutnosť investovať do zdravia aj prostredníctvom zlepšovania činnosti zdravotníckych systémov. Zdravotnícke systémy s efektívnym využívaním finančných, materiálnych a ľudských zdrojov sú schopné poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj v časoch, keď sú verejné zdroje obmedzené.
Viac informácii a plné znenie publikácie nájdete na:
Knihu v anglickom jazyku si možno vyžiadať v Kancelárii WHO na Slovensku.
Pandémia prasacej chrípky
Napísal užívateľ who
Pandémia chrípky
Vyhlásenie Margaret Chan, generálnej riaditeľky WHO, o výsledkoch stretnutia Krízovej skupiny (KS)
(krátené)
KS sa na svojom 7. zasadnutí 23. februára 2010 detailne zaoberala globálnou pandemickou situáciou. KS dospela k záveru, že pandémia vykazuje zmiešané znaky zvýšenej aktivity na jedných a poklesu aktivity na iných miestach vo svete. Nové prípady sa objavujú najmä na južnej pologuli, ktorá vstupuje onedlho do zimnej sezóny, ktorá je pre vznik chrípkových ochorení priaznivá.
KS zastáva názor, že by bolo predčasné vyhlásiť, že pandémia dosiahla svoj vrchol vo všetkých častiach sveta. Jej vývoj treba naďalej monitorovať a vyhodnocovať.
Preto WHO zatiaľ nebude meniť súčasný pandemický stupeň.
Naďalej ostávajú v platnosti aj nasledovné odporúčania vyplývajúce z Medzinárodných zdravotných pravidiel:
• Nie sú dôvody na uzavretie hraníc a obmedzovanie medzinárodného obchodu
• Je potrebné naďalej monitorovať a hlásiť nezvyčajne prebiehajúce chrípkové alebo chrípke podobné ochorenia, a ťažké zápaly pľúc
• V prípade ochorenia alebo podozrenia na ochorenie by mal každý podľa možností odložiť cestovanie.
Margaret Chan zvolá ďalšie stretnutia KS podľa potreby a vývoja epidemiologickej situácie, pravdepodobne o niekoľko týždňov.
V Ženeve, 24. februára 2010
Od apríla 2009 k dnešnému dňu bol výskyt vírusu A(H1,N1) potvrdený v 208 krajinách, desaťtisíce ľudí prekonalo ochorenie, 13.000 ľudí (z toho 2500 v Európe) zomrelo na následky tejto infekcie (potvrdené laboratórne). Aj keď v niektorých krajinách sa zaznamenáva pokles aktivity vírusu (napr. v Kanade, USA a v niektorých západoeurópskych krajinách), v iných regiónoch stále rastie (napr. juhovýchodná Európa, Severná Afrika) a v niektorých krajinách počet prípadov pandemickej chrípky prevýšil počet prípadov sezónnej chrípky (napr. na Slovensku). Preto WHO odporúča starostlivo sledovať vývoj pandémie ďalších 6 – 12 mesiacov. Pokles v uvedených krajinách nemusí znamenať koniec pandémie, ale prechodné obdobie pred ďalšou vlnou. Takéto správanie chrípkových vírusov nie je výnimočné a zimná sezóna na severnej pologuli ešte neskončila. Pri dlhodobejšej stabilizácii situácie je WHO pripravená redukovať stupeň pandemickej pohotovosti na nižší. Takéto rozhodnutie bude založené na kvalifikovanej odbornej analýze epidemiologickej situácie vo svete.
Stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ku predloženému návrhu zákona
Napísal užívateľ Administrator
Nedeľa, 04 Október 2009 09:21
V týchto dňoch predložilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) do Legislatívnej rady vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto iniciatíva od začiatku vyvolala búrlivú odbornú, laickú aj mediálnu diskusiu, v rámci ktorej sa zúčastnené strany odvolávali na rôzne medzinárodné dokumenty a záväzky SR voči nim.
Na základe oslovenia viacerými inštitúciami a jednotlivcami o stanovisko WHO k tejto iniciatíve, si dovoľujem uviesť nasledovné:..
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala publikáciu s názvom „Globálna správa o stave bezpečnosti na cestách“ (The Global status report on road safety) ako prvú publikáciu tohto druhu, ktorá hodnotí situáciu bezpečnosti na cestách v 178 krajinách. Autori vychádzali z údajov získaných zo štandardizovaného prieskumu, ktorý prebehol v roku 2008. Na Slovensku prieskum realizovala pracovná skupina pod vedením MUDr. Martina Smreka, koordinátora programov spolupráce SR s WHO v oblasti úrazov a násilia.
Výsledky poukazujú na to, že úrazy na cestách zostávajú stále vážnym verejno-zdravotníckym problémom a to najmä v krajinách s nízkym a stredným príjmom. Až k polovici smrteľných úrazov pritom dochádza v skupine chodcov, cyklistov a motocyklistov.
Výsledky tiež poukazujú na to, že v mnohých krajinách je potrebné prepracovať zákony o bezpečnosti na cestách a posilniť ich uplatnenie najmä z hľadiska prevencie vzniku úrazov.
Publikácia nesie zreteľné posolstvo, že pre bezpečnosť na cestách je potrebné spraviť ešte signifikantne viac, ako bolo urobené doteraz.
Krátke správy
