| Pandémia prasacej chrípky |
 |
 |
 |
| Napísal užívateľ who |
Pandémia chrípkyVyhlásenie Margaret Chan, generálnej riaditeľky WHO, o výsledkoch stretnutia Krízovej skupiny (KS) (krátené) KS sa na svojom 7. zasadnutí 23. februára 2010 detailne zaoberala globálnou pandemickou situáciou. KS dospela k záveru, že pandémia vykazuje zmiešané znaky zvýšenej aktivity na jedných a poklesu aktivity na iných miestach vo svete. Nové prípady sa objavujú najmä na južnej pologuli, ktorá vstupuje onedlho do zimnej sezóny, ktorá je pre vznik chrípkových ochorení priaznivá. KS zastáva názor, že by bolo predčasné vyhlásiť, že pandémia dosiahla svoj vrchol vo všetkých častiach sveta. Jej vývoj treba naďalej monitorovať a vyhodnocovať. Preto WHO zatiaľ nebude meniť súčasný pandemický stupeň. Naďalej ostávajú v platnosti aj nasledovné odporúčania vyplývajúce z Medzinárodných zdravotných pravidiel: • Nie sú dôvody na uzavretie hraníc a obmedzovanie medzinárodného obchodu • Je potrebné naďalej monitorovať a hlásiť nezvyčajne prebiehajúce chrípkové alebo chrípke podobné ochorenia, a ťažké zápaly pľúc • V prípade ochorenia alebo podozrenia na ochorenie by mal každý podľa možností odložiť cestovanie. Margaret Chan zvolá ďalšie stretnutia KS podľa potreby a vývoja epidemiologickej situácie, pravdepodobne o niekoľko týždňov. V Ženeve, 24. februára 2010 Od apríla 2009 k dnešnému dňu bol výskyt vírusu A(H1,N1) potvrdený v 208 krajinách, desaťtisíce ľudí prekonalo ochorenie, 13.000 ľudí (z toho 2500 v Európe) zomrelo na následky tejto infekcie (potvrdené laboratórne). Aj keď v niektorých krajinách sa zaznamenáva pokles aktivity vírusu (napr. v Kanade, USA a v niektorých západoeurópskych krajinách), v iných regiónoch stále rastie (napr. juhovýchodná Európa, Severná Afrika) a v niektorých krajinách počet prípadov pandemickej chrípky prevýšil počet prípadov sezónnej chrípky (napr. na Slovensku). Preto WHO odporúča starostlivo sledovať vývoj pandémie ďalších 6 – 12 mesiacov. Pokles v uvedených krajinách nemusí znamenať koniec pandémie, ale prechodné obdobie pred ďalšou vlnou. Takéto správanie chrípkových vírusov nie je výnimočné a zimná sezóna na severnej pologuli ešte neskončila. Pri dlhodobejšej stabilizácii situácie je WHO pripravená redukovať stupeň pandemickej pohotovosti na nižší. Takéto rozhodnutie bude založené na kvalifikovanej odbornej analýze epidemiologickej situácie vo svete. Vyjadrenia o tom, že situácia okolo pandémie sa zbytočne dramatizuje, sú neprofesionálne a svedčia o tom, že ich autori nemajú dostatočné vedomosti o komplexných opatreniach, ktoré sa na základe odporúčaní WHO a iných medzinárodných (respektíve národných) autorít uplatňujú už niekoľko rokov v praxi. Oproti predchádzajúcej pandémii (pred 41 rokmi) je svet oveľa vyspelejší z hľadiska vedomostí o ochoreniach a možnostiach ako sa im brániť a liečiť ich. Medzníkom bola aj situácia s chrípkou (H5,N1) v rokoch 2005/6, keď si štáty uvedomili nevyhnutnosť spoločného postupu pri riešení akútnych ohrození zdravia prenosnými chorobami a prijali napr. Medzinárodné zdravotné pravidlá. Medzi ďalšie nástroje patrí systém certifikovaných laboratórií na potvrdenie chrípky A(H1,N1), plány pripravenosti na pandémiu vypracované prakticky všetkými členskými štátmi WHO, identifikácia chrípkových vírusov pre výrobu vakcín, sledovanie účinnosti vakcín a antivirotík a ďalšie. Spolu so situáciou, že agresivita vírusu A(H1,N1) je momentálne vyjadrená viac v rýchlosti šírenia infekcie než v schopnosti zabíjať sa môže zdať, že investície do prevencie nežiaducich následkov pandémie sú nadmerné. Na vec sa treba pozrieť z druhej strany: vďaka systematickej spolupráci štátov na celom svete, o ktorú usiluje WHO, je možné docieliť, že boj s ochoreniami je účinnejší, a v konečnom dôsledku Podľa odporúčaní WHO bola v júni 2009 splnená podmienka na vyhlásenie pandémie. S tým ide ruka v ruke aktivácia pandemických plánov, v ktorých je obsiahnuté aj odporúčanie zabezpečiť čo najlepšiu ochranu pred ochorením – t.j. zabezpečiť nielen hygienické opatrenia, ale aj očkovaciu látku, ak taká bude k dispozícii. WHO nemá kompetenciu určovať, ktorú vakcínu a za koľko daný štát nakúpi. Ak má niekto podozrenie, že v jeho krajine dochádza k netransparentným krokom, musí riešenie hľadať tam. Úlohou WHO je monitorovať stav zdravia a jeho ohrozenia vo svete na základe kritérií vypracovanými odborníkmi z členských štátov, a vydávať k tomu odporúčania, podľa ktorých štáty postupujú v záujme čo najlepšej ochrany zdravia svojich občanov. WHO nepracuje len v oblasti chrípky, ale pokrýva všetky oblasti zdravia a pracuje na znížení chorobnosti a úmrtnosti všetkých typov ochorení. Jej partnermi sú vlády členských štátov, prostredníctvom ktorých sa realizujú rôzne zdravotné politiky a stratégie. Vírusy vtáčej, prasacej, ľudskej chrípky sú na svete od nepamäti. Pravidelne vyvolávajú pandémie a epidémie, mutujú, a to sa dialo aj v dobách keď neexistovalo ani WHO, ani vedci ani farmaceutické firmy. Chrípka sa stala témou dňa, lebo sa týka veľkého počtu ľudí, lebo sa týka zdravia, a samozrejme sa týka aj financií. WHO víta spoluprácu so všetkými odborníkmi, ktorí o to záujem, a ktorým ide o ochranu a zlepšovanie zdravia ľudí vo svete. |
| Naposledý zmenené |